OCHRÁŇME OBLIČKY NAŠICH DETÍ

OCHRÁŇME OBLIČKY NAŠICH DETÍ  je témou tohoročného Svetového dňa obličiek (World Kidney Day - WKD), ktorý tento rok pripadá na 10. marca. Prvýkrát bol vyhlásený v roku 2006 Medzinárodnou nefrologickou spoločnosťou (ISN)  a Medzinárodnou federáciou nadácií pre ochorenia obličiek (IFKF). Od vtedy pripadá každý rok vždy na 2. marcový štvrtok.

Obličky  

Obličky sú párový orgán uložený v brušnej dutine pozdĺž chrbtice. V dospelosti je ich dĺžka je asi 12 cm, šírka 5 – 6 cm, výška 4 cm. Majú charakteristický fazuľovitý tvar, ich povrch je hladký, farba červenohnedá.

FUNKCIE OBLIČIEK

Obličky, ktoré sú veľmi bohato zásobené krvou, túto krv filtruje. Tak sa telo zbavuje odpadových produktov metabolizmu, škodlivín a liekov, ktoré sa vylučujú z organizmu prostredníctvom moču. Každú minútu obličkami pretečie jeden liter krvi, za deň je to až 1440 litrov. Z toho vytvorí jeden až dva litre moču.

POMOC: OK TAU

Hlavnou činnosťou obličiek je na jednej strane odstránenie močoviny, kyseliny močovej, kreatinínu, ale tiež iných toxických látok a na strane druhej udržanie stálosti vnútorného minerálneho i vodného prostredia a acidobazickej rovnováhy organizmu – vyrovnaného vzťahu kyselín a zásad v telesných tekutinách. 

Úlohou obličiek je teda udržovať rovnováhu vnútorného prostredia tela, tzv. homeostáza, to znamená starať sa o hospodárenie s vodou a minerálmi a vylučovať odpadové látky, ktoré vznikajú pri látkovej výmene.

Významnou funkciou obličiek je aj tvorba niektorých hormónov, napríklad erytropoetínu, ktorý reguluje tvorbu červených krviniek a renínu, ovplyvňujúceho krvný tlak. Obličky majú nezastupiteľnú úlohu tiež pri zabezpečení správnej funkcie aktívnej formy vitamínu D - kalcitriolu, ktorý je dôležitý pre vstrebávanie vápnik a fosforu a pre optimálny vývin kostí u detí.

ČO OBLIČKÁM ŠKODÍ

Z minerálov je pre obličky najzložitejšie spracovanie sodíka, ktorý je obsiahnutý nielen v kuchynskej soli, ale aj v množstve priemyselne vyrábaných potravín. Sodík je dôležitým prvkom ovplyvňujúcim hospodárenie s vodou v organizme. Jeho zadržiavanie či obmedzené vylučovanie vedie k opuchom a zvýšeniu podielu vody v krvných cievach, čo zvyšuje krvný tlak. Ďalšími dôležitými prvkami, ktorých množstvo regulujú najmä obličky, sú draslík, vápnik, horčík a fosfor.

Ak obličky v dôsledku niektorého ochorenia či poruchy nemôžu úplne vykonávať svoje funkcie, v krvi sa hromadí močovina, kreatinín, kyselina močová a ďalšie látky. Dochádza k minerálnemu rozvratu a kyslej reakcii krvi. Tento stav sa nazýva zlyhaním obličiek.

NADBYTOK SOLI POŠKODZUJE OBLIČKY DETÍ I DOSPELÝCH

Už bábätká dostávajú presolenú stravu, ktorá u nich vedie k rozvoju chorôb, aké kedysi trápili iba dospelých. Nadbytok soli okrem záťaže obličiek zvyšuje krvný tlak, prináša problémy s nadváhou a kardiovaskulárnymi chorobami.

Ročné deti prekračujú dennú dávku sodíka v priemere o 80 percent. Vo veku troch rokov už deti dostávajú v strave trikrát toľko sodíka ako potrebujú.  Podľa odborníkov za to môžu skryté soli v potravinách. Až dve tretiny prijímanej soli v detskej strave pochádzajú z priemyselne spracovaných potravín (presolené pečivo, údené syry, párky, šunka). Pozor aj na dochucovacie koreniace zmesi či kečup. Úplne nevhodné sú omáčky či polievky z polotovarov. Všetky obsahujú priveľa sodíka. Údeniny a tavené syry majú obsah soli taký vysoký, že už jedna porcia prekračuje povolenú dennú dávku pre deti. Prebytočný sodík je veľkou záťažou pre detské obličky, ktoré nie sú na taký vysoký príjem dostatočne zrelé.

NADBYTOK SOLI SPÔSOBUJE SMÄD – deti často pijú sladené limonády namiesto vody a tak u nich vzniká obezita. Ďalším, podceňovaným rizikom prekračovania povoleného množstva soli je pestovanie návyku na slanú chuť, ktorý býva veľmi silný a rastúcim vekom dieťaťa sa stupňuje.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelej osobe konzumovať menej ako 5 gramov soli denne – čo zodpovedá 2 300 mg sodíku. Informácie Českého štatistického ústavu uvádzajú, že na jedného Čecha vrátane najmenších detí pripadá 6 kíl soli za rok. Na jeden deň tak pripadá na jedného Čecha 16,5 g soli (6 600 mg sodíka). Slovensko je na tom lepšie, na jedného Slováka vrátane najmenších detí pripadá 8 gramov soli na deň (asi 3 300mg sodíka).

Z toho vznikajú zlé stravovacie návyky, ktoré vyvolávajú neskoršie problémy s hmotnosťou, kardiovaskulárnymi ochoreniami, mozgové príhody, osteoporóza, poškodenie obličiek.

Odporúčaná dávka

Obsah sodíka v potravinách

Zdroj: Poradenské centrum Výživa dětí, ČR

NAUČME DETI ZDRAVO PIŤ

Obsah vody v tele u dieťaťa je vyšší ako u dospelého. Voda tvorí až 80 percent celkovej hmotnosti novorodenca, u dospelého človeka je to 60 percent z jeho celkovej hmotnosti.  K dehydratácii preto prichádza pri najmenších deťoch veľmi rýchlo.

AKÉ NÁPOJE SÚ PRE DETI VHODNÉ?

Základom pitného režimu dieťaťa v ktoromkoľvek veku by mala byť číra, nízko mineralizovaná, pramenitá neperlivá voda s obsahom minerálnych látok maximálne 150 – 400 mg/l už u väčších detí. Pri výbere vôd u dojčiat treba preferovať vody s označením „dojčenská voda“. Pri pitnom režime dojčiat a pri príprave stravy pre ne, nie sú vhodné vody s vysokou mineralizáciou a vody s vyšším obsahom sodíka. Voda s obsahom fluoridov nad 1,5 mg/l nie je vhodná na pravidelnú konzumáciu pre dojčatá a deti do 7 rokov.

AKÉ NÁPOJE SÚ PRE DETI NEVHODNÉ?

Úplne nevhodné sú sladené nápoje. Predstavujú zbytočný energetický príjem, čím zvyšujú riziko obezity detí, spôsobujú kazenie zubov a okrem toho neuhasia smäd, ale naopak ho podporujú. Kolové nápoje navyše obsahujú okrem zbytočného cukru kofeín a zvýšený objem fosfátov a tonikové nápoje zase chinín. Sladené malinovky navyše obsahujú umelé farbivá, umelé sladidlá, konzervačné látky a rôzne ochucovadlá, ktoré tiež zaťažujú obličky dieťaťa.

ČO ROBIŤ, AK DIEŤA PIJE MÁLO?

Treba pamätať na to, že najmä malé dieťa nevie vyjadriť, že potrebuje viac piť a na jeho pitný režim musia dohliadať rodičia. Mali by ho prispôsobovať stavu dieťaťa, jeho činnosti i počasiu. Mnoho detí pitie čistej vody či nesladeného čaju odmieta. Odborníci radia dieťa k pitiu motivovať pekným farebným pohárom, dovoliť mu piť cez slamku či skúsiť si s ním štrngať. Ak aj napriek tomu dieťa pije málo, treba vodu dodať do organizmu aj inak, napríklad pomocou riedkych polievok a ovocia či zeleniny (u detí nad jeden rok). Napríklad uhorky obsahujú až 95 percent vody, rovnako aj šalát a paradajky majú len o 2 percentá vody menej. Z ovocia najviac vody obsahuje červený melón, ktorý jej má v sebe až 80 percent.  Keď je dieťa choré, má hnačku, vracia alebo má vysoké teploty, možno mu podávať tekutinu napríklad vstrekovaním striekačkou priamo do úst alebo použiť u novorodencov kvapkadlo.

Pomoc pri ochorení obličiek: OK TAU

AKÁ JE PRVÁ POMOC PRI DEHYDRATÁCII?

Prvá pomoc pri dehydratácii spočíva v tom, že do organizmu treba dodať stratené tekutiny. Na začiatku alebo len pri krátkom trvaní ochorenia spojeného s nedostatočným príjmom tekutín je možné pomôcť dieťaťu doma. Používajú sa rehydratačné roztoky, ktoré stačí len rozmiešať vo vode a dať dieťaťu vypiť – zabezpečia rýchle dodanie iontov a vody. U starších detí je dobré podať minerálnu vodu s vyšším obsahom iontov. Po podaní rehydratačného roztoku treba zároveň pomaly pridávať ďalšie tekutiny a dbať na ich pravidelný príjem. Keď sa nedarí stav zvládnuť, dieťa tekutiny v sebe neudrží alebo odmieta piť, je nutné vyhľadať lekársku pomoc na podanie tekutín pomocou infúznych roztokov.